Popredný slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik
profesor PhDr. Ábel Kráľ, DrSc. sa dožíva v stredu 17. augusta
významného životného jubilea 90 rokov.
Ábel Kráľ sa narodil 17. augusta 1932 v meste Nová Baňa. V roku 1955
ukončil štúdiá slovenského a ruského jazyka na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Po vysokoškolských štúdiách
pôsobil až do roku 1982 ako vedecký pracovník v Kabinete fonetiky na FF
UK a v rokoch 1982 - 1989 na Oddelení fonetiky a všeobecnej jazykovedy
Katedry slovenského jazyka FF UK, pričom súčasne pôsobil na Filozofickej
fakulte aj ako pedagogický pracovník. V tomto období nadviazal kontakty
a spoluprácu s fonetickými ústavmi na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a
v Bonne, kde aj pôsobil. Za profesora bol vymenovaný v roku 1981.
Po roku 1989 sa novým pôsobiskom prof. Ábela Kráľa stal Ústav
kybernetiky SAV v Bratislave, kde ako jediný vedecký pracovník s
humanitným vzdelaním nachádzal možnosti bádania zvukovej roviny v
oblasti syntézy a analýzy reči.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v júni 1992 bol zvolený za
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) za poslanca Snemovne národov
Federálneho zhromaždenia. Vo federálnom parlamente zasadal od 6. júna
1992 do 31. decembra 1992, teda do rozdelenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky (ČSFR).
V rokoch 1993 až 1998 bol veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švajčiarsku.
Po návrate z diplomatických služieb ostal Ábel Kráľ aktívny v slovenskej
jazykovede. V rokoch 1998 až 2001 bol vedúcim Katedry slovenského
jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre, kde už predtým v rokoch 1978 až 1983 externe vyučoval.
Profesor Ábel Kráľ pôsobil aj ako člen ortoepickej komisie Jazykovedného
ústavu Ľudovíta Štúra SAV, bol členom komisií pre obhajoby vedeckých
prác vo vednom odbore všeobecná jazykoveda. Ďalej bol členom komisie pre
starostlivosť o javiskovú reč pri Zväze slovenských dramatických
umelcov a od roku 1999 tiež členom Ústrednej jazykovej rady Ministerstva
kultúry SR.
Počas svojej štyridsaťročnej tvorivej činnosti publikoval mnoho prác.
Okrem Pravidiel slovenskej výslovnosti možno spomenúť práce z obdobia
príprav Atlasu slovenských hlások (1969), v ktorých sa presadzuje
autorova základná orientácia na artikulačné a akustické javy slovenčiny.
Sledujúc vývin modernej fonetiky, rozpracoval problematiku jazykovej
komunikácie, uvažoval nad teoretickými základmi fonetiky a vytvoril
funkčný model rečového mechanizmu, ktorý prezentoval v práci Model
rečového mechanizmu (1974).